HORNONITRIANSKE MÚZEUM V PRIEVIDZI

690. výročie vstupu Somorovej Vsi do písaných dejín

K najvýznačnejším udalostiam pre dejiny každej lokality prináleží prvá písomná zmienka. Niekedy sa stáva, že údaje o tomto veľmi dávnom zázname sa aj u renomovaných historikov rôznia. Nezrovnalosti sú aj v prípade Somorovej Vsi, jednej z miestnych častí obce Diviaky nad Nitricou. Jeden z najvýznamnejších znalcov regionálnych dejín hornej Nitry Mikuláš Mišík zmieňuje počiatočný zápis o "Somorovejsi" z roku 1332, spred jubilejných 690 rokov.

V oblasti ľudia žili už v dobe bronzovej. V čase písomného vstupu obce do dejín bolo územie okolo horného toku Nitrice doménou šľachtického rodu Diviackovcov. Podrobné informácie o pomeroch na území vo feudalizme poskytuje štúdia iného renomovaného historika Jána Lukačku. Pozemková držba rodu sa vytvorila z väčšieho majetkového komplexu v druhej polovici 12. storočia. Z pôvodných sídel sa ďalej osídľovalo z juhu na sever, dedičný rodový majetok sa delil medzi potomkov a zakladali sa nové lokality. Lukačka uvádza ako pramenný počiatok deľbu z roku 1246, keď si majetok delili synovia Blažeja z Diviak. Meno predchodcu majiteľov Somorovej Vsi nie je známe, no jeden z jeho štyroch synov Akur bol praotec diviackej vetvy rodu (Novoveský inak Diviacky), ktorým pripadli majetky na pravom brehu Nitrice. Príslušníci rodu sa pre rozšírenie svojej pôsobnosti snažili budovať nové obydlia na majetkových podieloch v im vyčlenených chotároch na ešte neosídlenom priestore, vhodnom na usídlenie, zvyčajne pri vode, ktoré potom získali meno po svojom zakladateľovi. Najstaršia z takýchto lokalít bola Somorova Ves, pôvodne Yokuth, Dobrá Voda, ktorá sa na samostatné sídlo vyformovala v polovici 13. storočia. Názov získala podľa Akurovko pravnuka Somora (Zumur, Zomor), syna Nestušovho, ktorý obec získal spolu s bratmi Leustachom, Jánom a synovcom Ladislavom v roku 1348. Rozdelením majetkov sa aj rod rozčlenil na viaceré vetvy, ktorých šľachtické a zemianske rodiny v okolí boli priamymi potomkami rodu, medzi nimi aj potomkovia Ladislava, Drgoňovci zo Somorovej Vsi, z ktorých je v roku 1516 známy vlastník obce Ján Drgoň.

Somorova Ves

Somorova Ves podľa súpisu z roku 1598, ktorý však neevidoval panské obydlia, patrila so 4 domami medzi menšie sídla, rovnako ako v roku 1768, keď tu žili tri sedliacke rodiny i v roku 1828, keď 104 obyvateľov žilo v 15 domoch.

V roku 1768 na hornej Nitre úrady zisťovali povinnosti poddaných v celej krajine a v roku 1770 sa zaviedol jednotný tereziánsky urbár. Podľa jeho záznamov Somorova Ves patrila sirotám Gabriela Ujfalušiho. Dedinčanom urbár zaevidoval pôdu, čím boli oficiálne pokladaní za sedliakov, nie za želiarov.

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárskou činnosťou, hlavne roľníctvom, pestovaním a spracovávaním konope, chovom dobytka, hydiny a ovčiarstvom. Privyrábali si chytaním a predajom drozdov - čvíkot, ktoré lapali na lep alebo do sídel z konského vlásia.

Somorova Ves od polovice 19. storočia bola pričleňovaná raz k Diviakom nad Nitricou, inokedy k Diviackej Novej Vsi a dnes tvorí súčasť Diviak nad Nitricou.

 

Spracovala: Mgr. Jaroslava Kupčoková