Fond geológie

Charakteristika

Geologický fond zahŕňa viac ako 12 000 muzeálií. Sú v ňom obsiahnuté anorganické prírodniny sústredené v zbierkach paleozoologických, paleobotanických, petrologických i mineralogických. Paleozoologická zbierka zhromažďuje doklady o existencii rozmanitých živočíšnych druhov v geologických dobách na území.

Najstaršiu a najrozsiahlejšiu časť predstavuje kolekcia treťohorných bezstavovcov obsahujúca fosílie koralov, lastúrnikov, ulitníkov, dierkavcov, menej ježoviek a červov z oblasti Bojníc, Malej a Veľkej Čausy. Menšie zastúpenie v nej majú najstaršie skameneliny z regiónu: druhohorné mäkkýše (amonity a belemnity), ramenonožce i ježovky z niekoľkých lokalít Strážovských vrchov. Rozsahom menšia je kolekcia kenozoických stavovcov. Okrem fragmentov rýb z treťohorných nálezísk (Veľká Čausa, Chrenovec-Brusno a hnedouhoľné bane), má mimoriadnu hodnotu osteologický materiál - prevažne zuby mastodonov a nosorožcov získaný z bane Nováky. Stavom zachovania je jedinečnou sánka mamuta z kúpeľov v Bojniciach. Kolekciu dopĺňajú ďalšie kostrové fragmenty - kosti a zuby mamutov, danielov a prakoní, lebka rosomáka, zuby medveďov, rohy praturov a iné pochádzajúce z okolia Bojníc, Chalmovej, Prievidze, ale i mimoregionálnych lokalít. V posledných rokoch sa súbor rozšíril o kolekciu mäkýšskej fauny (248 kusov) z lokality Bojnice (Hradná kopa, Prepoštská jaskyňa, Cintorín). V súčasnosti paleozoologická zbierka obsahuje okolo 1600 muzeálií.

V rámci geologického fondu je najvýznamnejšou paleobotanická zbierka fosílnej miocénnej flóry pochádzajúcej z hnedouhoľnej handlovsko-nováckej panvy. Komplexné spracovanie 8800 odtlačkov rastlinstva umožnilo rekonštrukciu paleogeografie územia a charakteru mladotreťohornej flóry. Medzi fosíliami je rozlíšených 140 druhov flóry s prevahou listnáčov, menej ihličnatých drevín, krovitých rastlín a tráv. Najčastejšie sa vyskytujúcimi zástupcami sú: Typha, Myrica, Glyptostrobus, Laurus. Najnovším doplnkom zbierky je kolekcia 210 fosílií pleistocénnej flóry z viacerých nálezísk v Bojniciach. 

Zložitosť geologického vývoja regiónu dokumentujú rôzne typy hornín. Petrologická zbierka obsahuje sedimentárne, vyvreté aj premenené horninové vzorky, získané vo veľkej miere výskumom regiónu. Výnimku tvorí kolekcia 24 kusov dekoračných kameňov z rôznych častí sveta. Celkový počet petrefaktov dnes presahuje číslo 1 050.

Súčasťou geologického fondu je kolekcia minerálov zahrňujúca 850 kusov nerastov získaných darom, ale i výskumom. Minerály pochádzajú z významných českých lokalít, menej z Nemecka, Rakúska, Ruska, Rumunska. Z regiónu sú v mineralogickej zbierke obsiahnuté opály, kalcity, aragonity. V poslednej dobe sa kolekcia rozšírila o niekoľko desiatok kusov nerastov zo známych slovenských lokalít. 

Zaujímavosti

Naj... geologického fondu

Najstaršími horninami sú ruly z Poruby a Čavoja, ktorých vek bol rádiometricky stanovený na 290-300 miliónov rokov.

Najstaršími skamenelinami sú amonity a ramenonožce z lokalít v Strážovských vrchoch, s vekom asi 200 miliónov rokov.

Najrozsiahlejším súborom je paleobotanická zbierka odtlačkov neogénnych rastlín, ktorá obsahuje 8 754 kusov paleofosílií z Handlovsko-nováckej hnedouhoľnej panvy.

Najväčším bezstavovcom je fosílna schránka lastúrnika - Ostrea gigantea, s dĺžkou 32 cm, z lokality Malá Čausa.

Najrozmanitejšou skupinou bezstavovcov (tvarovo aj veľkostne), sú dierkavce - numulity z kúpeľov Bojnice, ktorých rozmery sa pohybujú od niekoľkých mm až do 6 cm.

Najťažšou muzeáliou je skamenená sánka mamuta vážiaca 8,5 kg, ktorá je zároveň aj najväčším petrefaktom stavovca v zbierkach.

Najvariabilnejším súborom (farbou, chemizmom tvarom) je zbierka minerálov, ktorú tvorí 736 kusov muzeálií.