HORNONITRIANSKE MÚZEUM V PRIEVIDZI

Múzeum včera

Počiatky muzeálnej práce v regióne hornej Nitry sú spojené s prepoštom Karolom Antonom Medveckým, ktorý pôsobil v Bojniciach. Z jeho iniciatívy vznikol už v roku 1924 Múzejný krúžok severnej Nitry, zložený z nadšencov - milovníkov histórie a starožitností. Neskôr krúžok premenovali na Muzeálny spolok hornej Nitry a jeho členovia si predsavzali okrem zbierania dokladov aj založiť múzeum. Napriek rôznym ťažkostiam sa podarilo v roku 1930 predstaviť verejnosti zozbierané poklady a Múzeum hornej Nitry tak začalo svoju činnosť. Členovia spolku usilovali o vytvorenie stálej múzejnej expozície na pôde Prievidze, ale táto ich iniciatíva nenašla podporu a múzeum so svojimi zbierkami sa neustále sťahovalo. Od roku 1941 boli zbierky uložené na zámku v Bojniciach a tu vybudovali aj ďalšiu expozíciu. Po vytvorení Krajského múzea v Bojniciach v roku 1950 sa zbierky stali jeho súčasťou.

Prvé sídlo múzea na bývalej Leninovej ulici Kaštieľ v Diviackej Novej Vsi

K obnoveniu múzejnej činnosti na pôde mesta Prievidza došlo v roku 1985, kedy rozhodnutím vtedajších štátnych orgánov bolo vytvorené Hornonitrianske múzeum. Delimitáciou prírodovedných, historických, archeologických, etnografických a numizmatických zbierok z bojnického múzea sa vytvoril základ zbierkového fondu.

V prvých rokoch svojej novej existencie sídlilo múzeum v priestoroch dvoch štvorizbových bytov na bývalej Leninovej ulici v Prievidzi. Od roku 1989 bolo umiestnené v časti piaristického kláštora, jednej z najstarších budov v Prievidzi. Nepodarilo sa naplniť zámer na plánovanú rekonštrukciu tejto pamiatky a rozvinúť tak naplno múzejné aktivity. Na jednom poschodí kláštora malo múzeum svoju expozíciu i priestory na prezentačné a výstavné účely a tiež pracovne. Okrem toho múzeum spravovalo objekt v neďalekej obci Diviacka Nová Ves, kde v renesančnom kaštieli bol uložený rozsiahly zbierkový fond.

Uplatnením reštitučných zákonov Hornonitrianske múzeum v Prievidzi stratilo všetky priestory na svoju činnosť a medzi slovenskými múzeami sa tak mohlo hrdiť ojedinelým prvenstvom, ale nezávideniahodným postavením. Nepriaznivo do činnosti múzea zasahovali aj neustále zmeny zriaďovateľov, vyvolané transformačnými zmenami spoločnosti.

Budova piaristického kláštora

Piaristický kláštor v Prievidzi a ani kaštieľ v Diviackej Novej Vsi neboli poslednými zastávkami na ceste Hornonitrianskeho múzea za vytúženými stálymi priestormi. Rozhodnutie o odovzdaní kláštora pôvodným vlastníkom už v roku 2000 viedlo k presťahovaniu múzea do priestorov na Novej ulici, familiárne nazývaných "domček". Zdrobnenina na prvé počutie vypovedá o kvalite i kvantite nového muzeálneho pôsobiska. Nastalo tak dlhých 1586 dní bez vlastných výstavných priestorov, kedy bolo múzeum nútené využívať možnosti panelových výstav a úzkej spolupráce s kultúrnymi ustanovizňami a samosprávou miest a obcí regiónu hornej Nitry. Uzatvorenie nájomnej zmluvy o užívaní školského objektu na Ul. V. Clementisa v Prievidzi umožnilo po prvýkrát zriadiť adekvátne konzervátorské dielne a laboratóriá i pracovisko dokumentácie.

Zmena zriaďovateľa - presun právomoci v oblasti kultúry do samosprávnych celkov - sa pozitívne odrazila v činnosti Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi.

Domček na Novej ulici Konzervátorské dielne a pracovisko dokumentácie