Kto nasadí mladých stromkov...
Termín: od 13.10.2019, 15:00 do 13.10.2019, 18:00 nedeľné popoludnie
Vinohradníctvo vo Vestenickom okrsku bolo známe už od konca 16. storočia, keď vo všetkých dedinách na Vianoce povinne čapovali zemepanské víno. Podľa daňového súpisu z roku 1753 bolo v Horných Vesteniciach až 44 vinohradov a k tomu sa pridala aj jedna panská vinica. Začiatkom 19. storočia sa začali šíriť viaceré nebezpečné choroby viniča (fyloxéra, perenospóra, múčnatka), ktoré spôsobili zničenie celých vinohradov. Dodnes však možno v okolitých lesoch nájsť pozostatky viniča hroznorodého a jeho pestovanie dokladajú i mnohé chotárne názvy.
Podľa urbára Nitrianskeho biskupstva z roku 1694 mali obyvatelia týchto poddanských dedín predpísanú povinnosť odovzdávať do biskupskej kuchyne v Nitre stanovený počet vtáctva, najmä čvíkot a jarabíc. Obyvatelia Horných Vesteníc (rovnako aj obyvatelia Račíc a Opatoviec) boli povinní okrem iného odovzdať do biskupskej kuchyne až 40 čvíkot. Tento spôsob lovu zanikol v 30. rokoch 20. storočia, no tradícia vtáčnictva sa zachovala až dodnes.
Rovnaká archivália zanechala súčasníkom aj informáciu o tom, že Hornovesteničania mali za povinnosť prispievať do panskej kuchyne jednu unciu (27 g) šafranu ročne. Šafraníctvo bolo i v nasledujúcich obdobiach chýrnym zamestnaním obyvateľov a Vesteničania so šafranom obchodovali po celom Uhorsku i v susedných krajinách.
K dôležitým dávkam pre kuchyňu zemepána patrilo vždy aj ovocie, ktoré Hornovesteničania zbierali v opustených záhradách a nezužitkované prebytky často predávali. Celé sady s ovocnými stromami, ktoré postupne nahradili chorobami ničený vinič, bývali vysadené na samotnej usadlosti, ale rozsiahle sady sa ťahali aj mimo domov a záhrad. Ovocinárstvo a tým aj predaj ovocia na konských povozoch - čuhliarstvo zažilo svoj rozmach najmä v druhej polovici 19. storočia a do 20. storočia už vstúpilo s novými poznatkami od zamestnancov štátnych škôlok. Šikovní a usilovní ovocinári, dobrí štepári mávali takmer vždy kvalitnú úrodu, ktorú bolo ďalej možné spracovať napríklad sušením v peci, na slnku i v postavených sušiarňach, uskladniť v sudoch, nechať skvasiť a kvas prepáliť na alkohol alebo jednoducho uvariť lekvár.
Tradície Vestenickej doliny a tamojších obcí sú hlavnou témou výstavy Kto nasadí mladých stromkov, slávu máva od potomkov..., venovanej histórii ovocinárstva a vinohradníctva v Horných Vesteniciach, i programu v rámci projektu Z mozaiky tradičnej kultúry hornej Nitry, ktorý K-2000, združenie na podporu hornej Nitry, Obec Horné Vestenice a Hornonitrianske múzeum v Prievidzi usporiadajú v nedeľu 13. októbra 2019 o 15. hodine v Kultúrnom dome Horné Vestenice.
Projekt z verejných fondov podporil Fond na podporu umenia.
