Praveké krivky - tiché svedkyne praveku

Vstúpiť do mysle človeka staršej doby kamennej znamená prebrodiť sa tisícročiami ľadu, tmy a neúprosného boja o prežitie. No uprostred tejto drsnej reality lovcov mamutov sa zrodilo niečo krehké a večné - umenie. Trpezlivými údermi a jemným brúsením vdychoval vtedajší človek život mamutovine, kameňu alebo hline. Hoci je praveké umenie anonymné, pri porovnávaní najreprezentatívnejších diel jednotlivých epoch a území nachádzame veľa spoločných prvkov. Pravekí umelci stvárnili svoju odvekú túžbu po živote a kráse a dali jej ten najprirodzenejší tvar - podobu ženy.

Ženské krivky sú pravdepodobne najstarším a najvytrvalejším dizajnovým úspechom prírody. Od čias paleolitu až po modernú popkultúru sú tieto línie geometrickým vyjadrením života, mäkkosti a magnetizmu. Biologicky predstavujú oblé tvary evolučný triumf, pretože symbolizujú vitalitu, zdravie a nekonečnú silu prežitia. Z estetického hľadiska sú zasa čistou poéziou - pripomínajú vlny oceánu alebo obrysy hôr pri západe slnka.

Praveké venuše však nie sú verným portrétom vtedajších žien. Sú to skôr zhmotnené myšlienky. Tvorca vdýchol materiálu veľkorysé, kypré tvary - hlboké boky, plné prsia a línie tehotenstva. V čase, keď bol život neustálym tancom na hrane hladu, bola hojnosť najvyšším požehnaním. Venuše preto najpravdepodobnejšie neboli erotickým symbolom, ale oslavou plodnosti, materským prístavom a vierou v pokračovanie rodu. Keď dnes vezmeme do rúk tieto drobné sošky, necítime chlad kameňa či kosti. Cítime teplo dlaní neznámeho predka, ktorý pred desiatkami tisíc rokov sedel pri praskajúcom ohni a s úctou vdychoval život symbolu Veľkej Matky.

Fascinácia týmito starobylými tvarmi pretrváva dodnes a má svoje zastúpenie aj v našom regióne. Tejto tematike sa venuje miestny nadšenec Miroslav Borko z Bojníc. Pod jeho rukami ožívajú precízne repliky pravekých venuší, no rovnako tak pulzuje život aj v jeho vlastnej autorskej tvorbe. Inšpirovaný tými najstaršími krivkami ľudstva prenáša dávnu úctu k žene do dnešných dní a pripomína nám, že krása zakliata do oblých tvarov je skutočne večná a univerzálna.

Oslava ženskej siluety a jej tvarov však v týchto dňoch nadobúda ešte hlbší a dôležitejší význam. Práve dnes, 14. októbra, si totiž pripomíname Medzinárodný deň kriviek, pričom len včera patril kalendár Svetovému dňu bez podprsenky. Celý október je navyše celosvetovo zasvätený boju proti rakovine prsníka. Tieto moderné míľniky nám ukazujú, že ženské krivky si zaslúžia nielen obdiv v pravekom umení, ale predovšetkým našu úctu, starostlivosť a dôraz na dôležitú zdravotnú prevenciu.

Vestonická venuša: moravská venuša spred takmer 30 000 rokov

Willendorfská venuša: rakúska venuša spred 29 000 - 30 000 rokov (zdroj: meisterdrucke.cz)

Moravianska venuša: vyrezaná z klu mamuta spred 23 000 rokov, nájdená Moravanoch nad Váhom

Sediaca venuša z Nitrianskeho Hrádku: držiaca ruky v adoračnom geste spred asi 6 000 rokov (uloženie: Hornonitrianske múzeum v Prievidzi)

Venuša z Krásna: plochá ženská plastika v modernom geometrickom poňatí spred asi 7 600 rokov

Venuša z Čerenian: plochá geometrická venuša z Čerenian spred asi 7 000 rokov (uloženie: Hornonitrianske múzeum v Prievidzi)

Venuše: tvorba Miroslava Borka z Bojníc

Zdroje:
PAVÚK, Juraj. Umenie a život doby kamennej. Bratislava : Tatran, 1981. 109 s. Dávnoveké umenie Slovenska ; zväzok 13.

TASR. Na Slovensku uskutočnili objav obrovského významu [online]. In Topky.sk. 25.8.2018, 9:07 [cit. 2026-10-14[. Dostupné na internete: <https://www.topky.sk/cl/10/1733011/Na-Slovensku-uskutocnili-objav-obrovskeho-vyznamu--EXKLUZIVNE-FOTO-Poklad-v-zemi-starsi-nez-pyramidy>.

VLADÁR, Jozef - TURČÁNY, Viliam. Venuše slovenského praveku. Bratislava : Tatran, 1979. 60 s.

Spracovala: Mgr. Martina Jelačičová