Z "etnomúzejného" bádateľského denníka

Poznáte ten pocit, keď sa vám niekto ozve s úprimným záujmom, že "niečo pre vás má"? Len tak, v dobrej viere, z nezištnosti, z presvedčenia dôležitosti zachovania i šírenia ďalej? My áno! Toť, nedávno, sa nám do rúk dostal vzácny materiál v podobe príbehov z pera študovaného človeka, veselého i šibalského - "Lojzka z Kostolnejsi", narodeného 24. júna 1926.

Človek to bol mimoriadne nadaný na písanie a detailné opisy udalostí, ktoré zažil. Mimoriadne cenné (okrem iného) sú opisy ba dokonca nákresy hier: "Veselý bol detský život. Spomínam naň rád, dávno som zabudol na výprask, ktorý som neraz obdržal, aj za zbojstvá navyvádzané vždy s dobrým úmyslom. Tie časy sa už nevrátia. Dnešná mlaď iným zábavám holduje, možno aj užitočnejším, ale sú ukrátené o detstvo, v ktorom sme vyrastali my. Ale aby sa nezabudlo na to množstvo hier a zábav mojich rovesníkov, rozhodol som sa niektoré priblížiť generácií a snáď niektoré aj ktosi ešte využite pre zábavy na pikniku, či dovolenke."

My sľubujeme, že toto posolstvo budeme šíriť ďalej!

Spomienky členov rodiny na pána Alojza Sobotu - otca, starého otca:

"Som vďačná, že to bol môj dedko a pyšná som... Bol to úžasný človek a nikdy na neho nezabudnem, milovala som ho, bol spravodlivý, citlivý, úžasný človek, pamätám, ako nám deťom vymýšľal rozprávky... Neuveriteľné spomienky na môjho deduška... Nikdy nezabudnem a vždy ho budem ľúbiť..." (vnučka Janka)

"Bol to môj otec, na ktorého som veľmi pyšná. Ako deti sme sa pri ňom nikdy nenudili, vždy sa nám venoval a vymýšľal rôzne hry." (dcéra Vierka)

Spracovala: Mgr. Lívia Oršulová