Z terénneho zápisníka múzejníka VI.
Cigeľ a jeho širšie okolie sú okrem zosuvných pásiem a kameňolomov známe i ťažbou uhlia, ktorej pozostatky sú viditeľné v podobe viacerých háld alebo skládok v okolí obce Sebedražie, zasahujúcich aj do iných katastrálnych území. Skúmaná lokalita na rozhraní medzi Prievidzou a Veľkou Lehôtkou predstavuje rozlohovo najväčšiu z týchto háld. Cesta k nej ukrýva výnimočný sakrálny moment v krajine – peknú kaplnku za Veľkou Lehôtkou, na ktorú nevdojak natrafí či k nej zámerne zablúdi azda každý, kto zvolí prechod zalesneným chotárom. Skvelá ukážka kontrastu hodnotových svetov a vrelé odporúčanie návštevou miesta spojiť duchovno s turistikou [OBRÁZOK 1].
OBRÁZOK 1: Kaplnka, OBRÁZOK 2: Halda pri Veľkej Lehôtke (mapa), OBRÁZOK 3: Jazierko
Samotnú haldu, jej jednotlivé časti a úrovne zobrazuje mapa [OBRÁZOK 2], fotografie z terénu potvrdzujú aj prítomnosť zberného jazierka [OBRÁZOK 3]. To pravdepodobne slúži na odtok a zber vody z tečúcich vrstiev haldy. Celý násyp je z veľkej časti zarastený trávami a náletovými drevinami [OBRÁZOK 4, 5]. Povrchový relikt po ťažbe hnedého uhlia [OBRÁZOK 6] zaujme pestrou litológiou hornín s odlišným mineralogickým i paleontologickým zložením.
OBRÁZOK 4: Zarastená halda, OBRÁZOK 5: Halda, OBRÁZOK 6: Uhlie
Medzi najčastejšie nachádzané rudné minerály patria sulfidy, reprezentované najmä markazitom až pyritom. Markazit sa vyskytuje vo forme zlatožltkastých kopijovitých kryštálov [OBRÁZOK 7] s veľkosťou do niekoľkých milimetrov. Tvorí samostatné kryštály alebo rozptýlené agregáty. Je prítomný v uhlí, pelosideritových konkréciách, petrifikovaných (permineralizovaných) drevách, ako aj v tufoch. Keďže horniny, a najmä uhlie, sú bohaté na tieto sulfidy, často sú na nich pozorovateľné sekundárne minerály (sírany) v podobe nátekov, vlákien alebo povlakov žltej farby (jarosit) [OBRÁZOK 8] alebo bielej farby – sádrovec/epsomit? [OBRÁZOK 9]. Pravdepodobne sú prítomné aj ďalšie sekundárne minerály, ktoré však bez detailnejšej chemickej analýzy nie je možné jednoznačne odlíšiť a určiť.
OBRÁZOK 7: Markazit, OBRÁZOK 8: Jarosit, OBRÁZOK 9: Sádrovec-epsomit
Zaujímavosťou je nález fosílnej živice (v Česku označovanej ako duxit) červenej, hnedej až čiernej farby s lastúrovým lomom, nachádzajúcej sa v puklinách pelosideritov [OBRÁZOK 10]. Mikroskopickým pozorovaním badať výskyt duxitu spolu s ďalším bielym minerálom, pravdepodobne kalcitom, avšak môže ísť aj o ďalší vzácny organický minerál [OBRÁZOK 11]. Fosílna živica zároveň tvorí aj výplne dutiniek v chalcedóne a kremeni [OBRÁZOK 12].
OBRÁZOK 10 - 12: Živica v pelosiderite
V pelosideritových konkréciách [obrázok 13] sú pozorovateľné odtlačky rôznorodej flóry listnatých stromov. Fosílne drevá – araukarity, pomenované podľa fosílií, pri ktorých bol pôvodný organický materiál nahradený minerálmi, majú taktiež hojné zastúpenie. Charakterizuje ich biela až hnedá farba, výrazná kresba a dobre viditeľné letokruhy [obrázok 14, 15]. Z hľadiska zloženia sú tvorené najmä karbonátmi, predovšetkým kalcitom (reakcia s kyselinou chlorovodíkovou), miestami s výraznejším zastúpením sulfidov.
OBRÁZOK 13: Pelosiderity, OBRÁZOK 14: Araukarit, OBRÁZOK 15: Araukarity
Pripravil: RNDr. Peter Toth
