Zem od Zeme
Mesiac október sa v Hornonitrianskom múzeu v Prievidzi ponesie v znamení hliny... Hlina je jednou z najdostupnejších surovín, prirodzeným produktom Zeme, udržateľným zdrojom, ktorý so Zemou zdieľa aj pomenovanie - zem vo význame pôda, zemina. Stačí pridať vodu (ďalší z elementárnych prvkov, ktoré formujú svet) a tvorivý duch, podporený fantáziou či umením múz, nezná absolútne žiadne limity.
Napriek tomu tvrdenie, že každá hlina je vhodná na akékoľvek použitie, nie je presné. Vždy záleží od účelu. Skrátka, nie je hlina ako hlina. Iná sa využívala pri hlinených stavbách, iná pri hrnčiarstve. Zatiaľ čo hlina určená pre stavebný materiál musí byť dostatočne pevná a pružná, odolná voči ohňu, musí mať výborné tepelno-akumulačné schopnosti a zadržiavať vzdušnú vlhkosť, pri výrobe predmetov každodennej potreby je hmota v prírodnom stave dobre tvarovateľná, schopná prijímať neplastické zložky a po vypálení pevná, črep, ktorý vzniká vypálením, trvalo stráca plasticitu.
A kde sa teda berie taká "ideálna hlina"? Najskôr z hliniska. Hoci súš tvorí takmer tretinu zemského povrchu, skutočne dobré hlinisko nie je samozrejmosťou, surovina z ložiska hliny vhodnej napríklad na výrobu keramiky sa má primerane drobiť, nesmie byť príliš mastná, suchá ani mokrá.
Už o necelý týždeň hlina v dobrom zmysle slova poznačí viaceré podujatia i prezentačné aktivity Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi. Od 14. do 17. októbra 2025 bude ich cieľovou skupinou najmä najmladšia generácia, adekvátne zapálená a otvorená novým informáciám i zaujímavostiam. Ako prvé sa v utorok a v stredu (14. a 15. október) dostane k slovu keramikárske remeslo, v Prievidzi reprezentované majsterkou ľudovej umeleckej výroby hrnčiarkou Izabelou Chylovou. Múzeum prostredníctvom projektu Oživené remeslo, na ktorý využilo dotačný systém Fondu na podporu umenia, mieni keramiku sprístupniť školákom, a to naživo! Už v predstihu do múzea dorazil metrák jemnej hrnčiarskej kameniny, po 10 kilách váženej, určenej pre potreby praktických ukážok a výuky modelovania, respektíve tvorivých dielní, doplnený zásielkou pracovných nástrojov - okrem valčekov, špachtlí, čepelí i elektrickým hrnčiarskym kruhom. A hmota sa bude gniaviť, tvarovať, točiť, vypaľovať - pretože remeslo žije!
Druhú príležitosť poskytuje Svetový deň potravín (16. október), hlina v tomto prípade poslúži ako zdroj informácií o stravovaní našich predkov v dobách, keď ešte neexistovali písomné záznamy. Kurátorka archeologických zbierok Martina Jelačičová popíše proces, ktorý pre archeológiu obstaráva archeobotanika, a výsledky predstaví aj v rubrike predmet mesiaca. Pomôže si pritom obsahom z bagov hliny, ktoré sa zbierajú ako vzorka výplne archeologických objektov, poskytujúcej neoceniteľný a často nedocenený balík sekundárnych informácií o skúmanej kultúre.
O deň neskôr oslavuje vedecký svet Medzinárodný deň archeológie (17. október). Jednu z hlavných úloh pripravovaného múzejného podujatia hrá spolu s otvorenou otázkou prehistorickej gastronómie opäť hlina. Ani tu hornonitrianski múzejníci pri príprave nezaháľali, tentoraz svojimi vlastnými silami (a vďaka nezištnej pomoci miestneho informátora Mirka Borka) nakopali hlinu, z ktorej vymodelovali jednoduché misky, aké na servírovanie používal neolitický človek - prvý praktický hrnčiar. Nielen pri konzumácii bola však hlina nepostrádateľná, ani pri samotnom kuchtení sa bez nej nezaobišlo. Dokladom toho je príprava pokrmov v tradičnej prenosnej hlinenej piecke pyraunos, pri ktorej budú účastníci podujatia dokonca aktívne asistovať. Živá archeológia v múzeu im však o pravekom i stredovekom stravovaní, o skladbe jedálnička, o konkrétnych pokrmoch prezradí omnoho viac. Napríklad i to, že chuť dnešných jedál sa od tých v minulosti ani moc nelíši.
