V múzeu sa udomácnili archeológovia
Pred krátkym časom prebehlo v areáli Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi niekoľko fáz prípravných prác, výsledkom ktorých bolo založenie múzejnej ekoučebne. Pri úprave pozemku však došlo i k náhodnému objavu neznámeho kovového objektu, pri bližšej obhliadke bola dokonca odokrytá súvislá, neporušená kultúrna vrstva o rozmere približne 2 m2. Múzejníci v snahe predísť nežiaducim senzáciám kamufluje výkop ako bežné zveľaďovanie záhrady, budúce malinčie. Inštitúcia nateraz vykonáva archeologický výskum vo vlastnej réžii. Prvé informácie naznačujú, že nálezisko ukrýva hneď niekoľko neporušených kultúrnych vrstiev, ktoré by mohli zmeniť už známe údaje o najstaršom osídlení horného Ponitria. Pri náročných prácach múzejníci využívajú aj služby súkromnej firmy, ktorá sa špecializuje na vyzdvihovanie archeologických nálezov s použitím detektoru kovov. Menej významné nálezy si zamestnanci oboch subjektov delia rovným dielom.
Zainteresovaní už určite šípia, že v tomto príbehu nie je všetko takpovediac korektné. Kroky, ktoré Hornonitrianske múzeum v Prievidzi ako špecializovaná právnická osoba učinila, respektíve neučinila, samotné okolnosti nálezu, absencia legislatívnych úkonov, spolupráca s necertifikovanými subjektmi, neprizvanie odborníkov, nakladanie s nálezmi, okolnosti prinajmenšom podozrivé. Inštitúcia dosiaľ neinformovala ani pamiatkový úrad, ktorý podľa § 36 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu má oprávnenie na vykonávanie archeologického výskumu. Naštastie sa však jedná o číru fikciu. No nie vždy je tomu tak, nie každý prípad "náhodných nálezov" končí podobne šťastne. Aj to bola jedna z pohnútok, kvôli ktorým v roku 2010 vznikla tradícia podujatia Európske dni archeológie, nielen ako potreba šírenia povedomia a osvety o archeológii, ale aj ako upozornenie na závažné porušovania všeobecne platných dohôd o archeologickom dedičstve a jeho ochrane.
Tretí júnový týždeň, vždy od piatka do nedele, sa Európa dozvedá viac o obetavosti ľudí, ktorí artefakty, ekofakty i naturfakty chránia, ale i o zlobe a vynaliezavosti tých, ktorí ochranu "plodov zeme" obchádzajú pre vlastný zisk, nezriedka zneužitím nedokonalosti či nepatričnosti právnych noriem. Neblahé vplyvy, ako detektorizmus, komerčná zástavba, pokútny predaj pozemkov či bohatnutie na zahraničnom vývoze vzácnej dendrologickej suroviny, sa podpisujú na stave prírodnej zložky kultúrnej krajiny, ktorá každým z bolestných zásahov trpí. Zároveň však hazardujú s ľudskou budúcnosťou, ktorá na rozdiel od niektorých prírodných zdrojov nie je obnoviteľná. Čím automatickejšie človek vníma prírodné, kultúrne, ale i archeologické pamiatky, tým hlbšie sú problémy pri ich ochrane.
Primárnym cieľom archeológie a archeológov je zovšeobecniť dôvody, prečo náhodné objavy nezničiť, lež zachovať a následne odovzdať. Pokiaľ ide o možnosť obhliadky, podrobného prieskumu a skompletizovania informácie o mieste nálezu i odborné zakomponovanie objavu do konkrétneho úseku dejín, tá je vždy veľmi vítaným benefitom.
Tohtoročné Európske dni archeológie sú naplánované na 13., 14, a 15 júna. Hornonitrianske múzeum v Prievidzi v rámci podujatia umožní širokej verejnosti nahliadnuť za dvere archeologického výskumu. Už o týždeň, v piatok 13. júna 2025, sa v termínoch o 9., 10. a 11. hodine otvorí múzejné nálezisko. Výskum bude len simulovaný, nie je nutné nikoho upozorňovať, nikam volať, nebodaj čosi závidieť. Stačí prísť a presvedčiť sa na vlastné oči. Organizátorom sa možno podarí zmeniť prevládajúci názor a archeológiu ako vedu oddémonizovať. Archeológia nie je zlodejčina, ani mechanický výkop pomocou detektoru, právom jej prináleží dôstojné miesto medzi historickými vedami. A archeológovia nie sú rojkovia zmietaní vo víre fantázie a domnienok. Ich práca si však vyžaduje čas, trpezlivosť a najmä súčinnosť majiteľa lokality.
O interdisciplinárnych aspektoch archeológie niekedy nabudúce.
