HORNONITRIANSKE MÚZEUM V PRIEVIDZI

Z terénneho zápisníka múzejníka V.

V katastrálnom území Malá Lehôtka (prímestská (alebo miestna) časť mesta Prievidza) sa vyskytuje unikátny geologický jav s ochranárskym štatútom prírodnej pamiatky - Kobylince -, tvorený vystupujúcim hnedouhoľným slojom s peknou stratigrafickou kompozíciou. Okrem toho sa na poli v blízkom okolí podarilo zaznamenať zosuvné pásmo s viditeľnými odlučnými hranami (obrázok A) i samotnou plochou zosuvu (obrázok B). V rámci plochy došlo k odkryvu pôdnej vrstvy s viditeľnou železitou mineralizáciou s výskytom konkrécií (obrázok C). V zmesi hnedej, červenej a žltej farby sú rozoznateľné aj žilky (praskliny) s čiernymi povlakmi pravdepodobne železitých a mangánových oxidov (obrázok D).

obrázok A obrázok B obrázok C obrázok D

(obrázok A - D)


Mapa výskytovMapa výskytov:
modrý štvorec označuje lokalitu zosuvu s odkrytými sedimentmi s výskytom železitej mineralizácie v podobe konkrécií;
červená línia ohraničuje pásmo výskytu uhoľných slojov.

Predmet ochrany prírodnej pamiatky Kobylince od roku 1991 - vrstvy s uhoľným slojom (obrázok E) reprezentujú neogénne badenské sedimenty (usadeniny), kde sa v spodnej časti nachádzajú zlepence a pieskovce kamenského súvrstvia. Nad nimi v strednej časti lokality ležia ílovce s približne 1,5 až 2 metre hrubým uhoľným slojom v nadloží s uhoľnými ílmi s 5 až 25 centimetrov hrubými vrstvami lignitu a tufitickými piesčitými ílovcami. Sedimentácia vo vrchnej časti končí ílovcami a ílmi košského súvrstvia. Samotné uhlie prirodzene vystupuje na povrch vďaka eróznej činnosti Hradeckého potoka a často je transportované do nižších polôh doliny (obrázok F). V podloží uhoľného sloja s výskytom ílovcovitých sedimentov vidieť zachovalé časti rastlinných pletív a konárikov. V rámci pieskovcov, zlepencov prípadne ílovcov sú zreteľné zonálne útvary podobné vápnito-ílovitým konkréciám. Ich bielu až krémovú farbu narúšajú náteky pravdepodobne zmesi oxidov železa a mangánu. Vápnito-ílovité konkrécie vznikajú stmelením ílu vodou bohatou na karbonát, a to postupným nabaľovaním okolo zrniek piesku alebo úlomkov.

obrázok E obrázok F obrázok G obrízok H obrázok CH obrázok I

(obrázok E - I)

Uhlie je hnedej až tmavosivej farby (obrázok G) a na jeho povrchu alebo v puklinách badať rôzne sekundárne minerály: sírany žltej farby, najčastejšie tvorené jarositom a copiapitom, biele až priehľadné kryštály sadrovca (obrázok H, CH), ako aj hnedé a tmavosivé zhluky železitých oxidov a oxihydroxidov (obrázok I). Z mineralogického zloženia uhlie nutne obsahuje mikroskopické železité sulfidy (pyrit, markazit) v rôznej forme, alebo je síra priamo viazaná na zlúčeniny uhlíka v uhlí, ktorých následným rozpadom môžu vznikať vyššie uvedené sírany. Na prvý pohľad sú zreteľné aj iné farby sekundárov, zatiaľ bez bližšej špecifikácie.

Pripravil: RNDr. Peter Toth

Použité zdroje:
Významné geologické lokality Slovenska : Kobylince [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2025 [cit. 2025-10-31[. Dostupné na internete: <https://app.geology.sk/g_vglg/content.html?id=27>.
Mapy Google, [Kobylince], 2025. 31. októbra 2025. Dostupné na internete: <https://www.google.com/maps/@48.7704947,18.671833,723m/data=!3m1!1e3?entry=ttu&g_ep=EgoyMDI1MTAyNy4wIKXMDSoASAFQAw%3D%3D>.