HORNONITRIANSKE MÚZEUM V PRIEVIDZI

Miesto s vôňou šafranu, čerešní a drienok

V sobotu 23. septembra 2023 prebehli v Horných Vesteniciach každoročné oslavy prvej písomnej zmienky o obci. Dôvod k hrdosti i radosti o to väčší, že v rámci programu sa na cestu k domácim (a vlastne všeobecne) čitateľom vydala čerstvá obecná monografia.

Pod názvom Horné Vestenice: Miesto s vôňou šafranu, čerešní a drienok sa ukrýva nespočet hodín mravenčej práce a odriekania, týždne a mesiace bádania, priprav a úprav textov, komplikovaný výber ilustrácií i náročné predtlačové úkony, ale i samotná tlač prvej plnohodnotnej monografie Horných Vesteníc.

Leví podiel na vydaní mala archivárka, etnologička, historička a múzejníčka Iveta Géczyová, emeritná riaditeľka Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi, ktorá monografiu zostavila a autorsky i spoluautorsky pripravila viacero z 12 kapitol. Počas celých príprav zostavovateľke zdatne asistovali aj "hornovestenický pamätník" Ivan ČernoMária Koliesková - taktiež autori a spoluautori niekoľkých kapitol.

Takmer 300-stranová publikácia, ktorá vsádza na populárno-odborný, obrazovo-textový výklad výsledkov medziodborového výskumu lokality, začína kapitolou o prírode a krajine pod Čihocom autora Jozefa Oboňu, o dejinách bez písomných dokladov píše v ďalšej kapitole Dominika Andreánska, stredovekými a novovekými listinami podložil svoje historické rozprávanie Marek Púčik (kapitolu recenzovali Eva BenkováJozef Meliš), 20. storočie v živote Horných Vesteníc a Hornovesteničanov z dostupných archívnych a kronikárskych zdrojov predstavili Ivan ČernoIveta Géczyová, o dianí na prelome milénií a v súčasnosti sa v poradí piatej kapitole rozhovorili Ivan ČernoPavol Foltán. Z celkom iného súdka, respektíve nie natoľko chronologicky dôsledná je kapitola zostavovateľky Ivety Géczyovej, ktorá vyzdvihla špecifiká tradičnej hmotnej i nehmotnej kultúry Horných Vesteníc (kapitolu recenzovali Hana HlôškováHana Zelinová), rovnako ako kapitola autorky Zity Radosovej o osudoch drobných i veľkých sakrálnych i svetských architektonických pamiatok. Nasledujúca štvorica kapitol pochádza z pera Márie Kolieskovej, ktorá vlastivednú mozaiku obce dopĺňa o pôsobenie múz v obci, dianie v kultúre i spolkovú činnosť, a so spoluautorstvom Ivety Géczyovej o hornovestenické školy a dejiny vzdelávania i o šport. V poslednej kapitole Ivan Černo predstavuje symboly obce, hodnotí demografický vývoj, vzdáva hold známym rodákom i ľuďom spätým s obcou...

Samotný záver tvorí súpis prameňov a literatúry, ktoré v poznámkovom aparáte sprevádzajú čitateľa celou knihou (z podkladov autorov súpis spracovali zostavovteľka monografie Iveta GéczyováJozef Pekár).

Neprehliadnuteľnou súčasťou novej publikácie je jej obrazová časť, na ktorej sa fotograficky podieľali Alexandra Bebjaková, Jakub Čaprnka, Ivan Černo, Iveta Géczyová, Lukáš Grešner, Ivan Kňaze, Marián Mikula, Zita Radosová, Ivan Struhár, Tomáš Struhár, Otto WieslerJán Zábojník; textový časť zase nesie všadeprítomný jazykový vklad Evy Struhárovej.

Konečnú podobu knihy graficky upravila Miriama Masarovičová, vytlačila reklamná agentúra Hriko, s.r.o. a v náklade 600 kusov vydala obec Horné Vestenice.

Hornonitrianski múzejníci želajú knihe šťastnú cestu medzi laickú i odbornú verejnosť!

 

  • monografia Horné Vestenice - Miesto s vôňou šafranu, čerešní a drienok čoskoro v múzejnej knižnici