HORNONITRIANSKE MÚZEUM V PRIEVIDZI

Štefan Hagara

Termín: od 19.2.2024 do 5.4.2024 v čase otváracích hodín múzea

Štefan Hagara

Téma včelárstva v dnešných dňoch ovládla Hornonitrianske múzeum v Prievidzi, a tak pribudla ďalšia výstava venovaná chovateľovi a propagátorovi včiel Štefanovi Hagarovi. Na prezentácii sprievodné slovo vykresľuje záujemcom osobnosť priekopníka slovenského včelárstva, muzeálie, výtvarné diela i písomné dokumenty približujú jeho produktívne pôsobenie.

Štefan Hagara (2. september 1899 - 11. december 1972) pochádzal zo Žabokriek nad Nitrou a aj keď svoj aktívny život prežil inde, na starobu sa sem vrátil. Od mladosti sa venoval prírode, jej zveľaďovaniu a ochrane - individuálne i ako člen viacerých spolkov, či dokonca tajomník Okresného archívu pre ochranu prírody a pamiatok v Galante. Vzťah k prírode sa mu pretavil aj do profesie, hlavne včelárskej, no súčasťou jeho práce sa stalo tiež pestovanie okrasných a ovocných, najmä medonosných drevín, v neskoršom období i zalesňovanie území. Ovocinárstvo rovnako ako včelárstvo nielen prakticky realizoval, ale aj propagoval prostredníctvom agitovania a zakladania spolkov či usporadúvaním prednášok. To bola jedna z foriem, ako sa podeliť so znalosťami, ktoré sám aplikoval v praxi. Chýbajúce školské vzdelanie si neustále nahrádzal zanieteným samoštúdiom i kurzami. Vedomosti z oblasti včelárstva si rozširoval i z odborných časopisov, do ktorých tiež prispieval článkami a ilustráciami. Vďaka ovládaniu cudzích jazykov spolupracoval aj so zahraničnými špecializovanými tlačovými médiami, dokonca prostredníctvom esperanta i s japonskými. Snaha pomôcť ostatným včelárom vzdelávať sa ho viedla k iniciatíve založiť centrálny včelín, vzorový pre všetkých včelárov na Slovensku, ktorou nadviazal na ideu z roku 1869, predloženú národným buditeľom Štefanom Závodníkom. Najprv založil včelársku pozorovaciu stanicu v Žabokrekoch nad Nitrou a už o pár rokov svoj nápad uviedol do života, keď sa podieľal na zrode včelárskej paseky v Kráľovej pri Senci. Jej založenie nielen inicioval, navrhol lokalitu pôsobenia, realizoval prípravné prace, robil dozor na jej stavbách, ktoré dokonca aj výtvarne dotvoril, fotograficky ju zdokumentoval, postavil prístupový drevený most cez potok Čierna Voda. Ako jej včelmajster založil včelnicu aj škôlku medonosných drevín. Po obsadení územia Kráľovej pri Senci Maďarmi v roku 1938 sa paseka premiestnila do Prievidze. Hagara v pôvodnej paseke stále pomáhal slovenským ovocinárom a včelárom v ich činnosti a vzdelával ich. Za príspevky v slovenskom odbornom obežníku Naše včeličky bol v roku 1942 obžalovaný a paseku prebralo maďarské ministerstvo hospodárstva. Problémy mu narobila aj neskôr v obežníku publikovaná kritika predstaviteľov slovenského včelárstva, za ktorú bol v roku 1948 vylúčený z včelárskej organizácie, hoci bol predsedom včelárskeho spolku v Kráľovej pri Senci. V tom čase tiež bol druhý rok podpredseda III. včelárskej župy so sídlom v Nitre. Včelám sa však neprestal venovať.

Prístup k včeláreniu sa u Hagaru premietal aj v jeho všestrannej tvorivosti - výtvarnej i technickej. Už v detstve sa prejavilo jeho technické nadanie, keď si zhotovil ďalekohľad. Ďalšie produkty už súviseli so včelárstvom. V roku 1929 sa na výstave 10. výročiu ČSR v Brne prezentoval autentickým lisom na vosk, a tiež mikroskopom vlastnej výroby, za ktorý získal 1. cenu ministerstva poľnohospodárstva.

Zdanlivým protipólom konštrukčných realizácií je Hagarov vzťah k umeniu. Popri ochrane prírody sa aktivizoval i snahou o zachovanie pamiatok, zbieral artefakty ľudovej produkcie z oblasti včelárstva i sám bol výtvarne činný. Kresby, neraz publikované tlačou, olejomaľby, desaťročia dekorujúce čelné včelárske ustanovizne, drevorezby dotvárajúce budovy paseky i poetické fotografie majú spoločného menovateľa a tým je motív včiel. Sprostredkovávajú výtvarníkovu snahu priblížiť vnímateľom históriu a dokumentovať súveké trendy včelárstva. Diela, predstavujúce Štefana Hagaru ako ľudového umelca, dominujú výstave v Hornonitrianskom múzeu v Prievidzi, na ktorú veľkorozmerné obrazy zapožičal Slovenský zväz včelárov, tlačoviny a fotografie poskytli súkromní zberatelia. Prezentované trojrozmerné objekty, ilustrujúce Hagarovu pracovnú činnosť, pochádzajú zo zbierok Lesníckeho a drevárskeho múzea vo Zvolene a Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi.

Spracovala: Jaroslava Kupčoková

Miesto konania

priestory Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi

Zabezpečuje

Mgr. Jaroslava Kupčoková, PhDr. Ján Vingárik

Organizátor

Hornonitrianske múzeum v Prievidzi