V posolstve kráľa
Termín: od 2.2.2023, 08:00 do 24.3.2023, 17:00 v čase otváracích hodín múzea
Pre poznanie histórie každej obce je jedným z najdôležitejších prameňov prvý písomný záznam, od ktorého sa odvíja určenie približného obdobia jej vzniku. Na počiatočný vstup hornonitrianskych obcí do histórie upozorňuje výstava v priestoroch múzea V posolstve kráľa.
Najstaršie zachované písomné originály na Slovensku z rokov 1111 a 1113, Zoborské listiny, patria k našim najdôležitejším dokladom. Pochádzajú z benediktínskeho kláštora sv. Hypolita v Nitre, na vrchu Zobor, podľa ktorého sú nazvané. K vzniku zoborských listín viedlo hájenie si majetkových práv benediktínskym opátstvom na základe darov kláštoru kráľmi Štefanom I. a Ladislavom I. Spísanie listín inicioval a zostavil ich zoborský opát Godefrid, potvrdil ich uhorský kráľ Koloman. Obsahovo potvrdzujú úžitky z vlastníctva zoborského opátstva, do ktorého prináležalo okolo tridsať osídlených lokalít od Trenčína a Turca až po Dunaj. Staršou listinou z roku 1111 si mnísi poistili príjmy tretiny výnosov zo všetkých mýtnych poplatkov v Nitre a pozdĺž rieky Váh. Mladšia z listín z roku 1113 spisuje územia, z ktorých mali dostávať poddanské dávky s určením ich hraničných bodov, vďaka čomu stúpol na viac ako 150 počet vymenovaných lokalít. Pre väčšinu spísaných obcí, medzi nimi aj pre hornonitrianske, je údaj v listine prvým záznamom. Z okresu Partizánske patrili kláštoru Dubokany v chotári Livinských Opatoviec a z hraničných bodov sa uvádzajú Nadlice. V prievidzskom okrese sa neuvádza samotný majetok opátstva, ktorým boli Opatovce nad Nitrou, ale - ako v listine nejeden raz - len obce s medzníkmi: Prievidza, Bojnice, Kocurany, Nováky a Račice, časť Nitrice. Výstava V posolstve kráľa poodhaľuje časť histórie zmenených hornonitrianskych lokalít od čias ich uvedenia do dejinných vpisov. Najnovšie, ešte nepublikované výskumy, realizované Marekom Púčikom, však nasvedčujú, že do majetku kláštora patrili aj ešte nerozdelené (Horné i Dolné) Vestenice, určené takisto len hranicami.
Muzeálna prezentácia demonštruje posolstvo druhej zoborskej listiny, verifikovanej kráľom Kolomanom, nielen predstavením samotnej listiny a okolností jej vzniku, akými boli vojnové udalosti predchádzajúce jej spísaniu, či pôsobenia cirkvi a jej inštitúcií. Zároveň načrtáva individuálny vývoj predstavovaných hornonitrianskych obcí, vtedy už pomerne rozvinutých sídel, no poukazuje aj na spoločné črty ich vývinu, ilustrované zbierkovými predmetmi. Bežný život na územiach na hornej Nitre patriacich zoborskému kláštoru, ktoré neskôr prešli pod Nitriansku kapitulu, i tých, čo s nimi hraničili, je dominantnou časťou výstavy.
Spracovala: Mgr. Jaroslava Kupčoková